Odpad alebo tovar?

06.11.2013 13:14

„Definícia pojmu ODPAD je základným predpokladom pre charakterizáciu odpadového hospodárstva. Konečné rozhodnutie, či daná vec je odpadom nie je možné generalizovať, ale musí sa postupovať individuálne – prípad od prípadu a musí sa opierať o preskúmanie všetkých faktov. Skutočnosť, že už nemám žiadny finančný prospech z daného predmetu alebo materiálu je síce príznakom toho, že daný predmet alebo materiál sa v subjektívnom pohľade stal pre mňa odpadom. Aj keď naďalej tento predmet alebo materiál môže mať svoju ekonomickú hodnotu.

Federal Waste Management Plan 2011
(Bundesministerium fur Land- und Forstwirtschaft, Umwelt und Wasserwirtschaft, Wien 2011).

 

Odborná definícia odpadu

Definície odpadu sa po svete líšia. Štáty EU27 prijali svoju vlastnú definíciu odpadu, zakotvenú v Smernici 2008/98/EC, ktorá nahrádza smernice 2006/12/EC, 91/689/EEC, 75/442/EEC a 75/439/EEC. O tom že táto smernica od decembra 2010 spôsobila vrásky nejednému odpadárovi po celej EU svedčí aj nedávne zverejnenie „kuchárky“. V júni 2012 sme sa totiž konečne dočkali základného dokumentu (Guidance on the interpretation of key provisions of Directive 2008/98/EC on waste), ktorý v stručnosti vykladá základne pojmy a definície smernice 2008/98/ES.

A tak sa v kapitole 1.1.4 tohto dokumentu dočítame, že článok 7 rámcovej smernice o odpadoch objasňuje, že nie každá látka alebo predmet, ktoré sú vymenované v katalógu odpadov (2000/532/ES), sú automaticky odpadom. Odpadom sa stávajú len vtedy, ak je splnená definícia „Akákoľvek látka alebo predmet, ktorého sa držiteľ zbavuje, alebo má úmysel sa zbaviť alebo musí odstrániť“! Zbaviť sa možno vedome/zámerne zo strany majiteľa alebo neúmyselne/nedobrovoľne/náhodne alebo dokonca sa to môže stať s vedomím alebo aj bez vedomia majiteľa. "Pojem odpad v zmysle článku 1 Smernice Rady 75/442 a článku 1 Smernice Rady 78/319 nemožno chápať tak, že vylučuje látky alebo predmety, ktoré je možné hospodársky znovu využiť" (Vessoso / Zanetti Joined Cases, § 9, ESD)

Trochu úsmevne sa však potom v článku 1.4.2 tohto dokumentu ohľadom predchádzania vzniku odpadov dočítame, že aj keď je prevencia na vrchole waste management hierarchy “technicky vzaté prevencia nie je súčasťou odpadového hospodárstva“.

Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že samotný proces „odstránenia či opätovného použitia“ (disposal or recovery) ešte neznamená, že daná vec je odpadom! Aj ESD pripúšťa, že odstránenie alebo opätovného použitie je indikátorom úmyslu zbaviť sa (discard), ale nie je ešte dôkazom, že daná vec je odpadom. Definujúcim prvkom odpadu nie je samotný proces alebo technológia spracovania. Tým je práve negatívny účinok danej veci na životné prostredie alebo zdravie ľudí ešte pred samotným spracovaním.

Teda nejaká vec je odpadom vtedy, ak nejaké ďalšie spracovanie je potrebné alebo nutné za účelom zaručenia verejného zdravia alebo ochrany životného prostredia. Podobne môžeme chápať aj prechod z odpadu späť do produktu: Nie je to len striktne chápaná technická operácia, ale kombinácia „fyziky“ a úmyslu. Pokiaľ nejaký materiál je vhodný na použitie ako druhotná surovina a nie je tam žiadny úmysel alebo povinnosť sa ho zbaviť, tak sa jedná o produkt a nie o odpad. Podmienkou tohto „vyradenia“ z definície odpadu nie je samotný proces „regenerácie“, ale jeho výsledok: vec (materiál) môže byť bezpečne používaná alebo ďalej spracovaná bez poškodzovania zdravia či životného prostredia.

O tom, že problematika definície odpadu je mimoriadne zložitá, svedčí napríklad aj problém so starým textilom, ako naň poukazuje britská DEFRA (Maximising Reuse and Recycling of UK Clothing and Textiles, 2009). Použité odevy získane podomovým zberom od dverí k dverám resp. odovzdané v charitatívnych obchodoch nie sú považované za odpad, aj keď pôvodný majiteľ prejavil „vôľu sa ich zbaviť“, alebo odovzdal ich za účelom ďalšieho použitia. Agentúra životného prostredia vo veci „second-hand“ textilu uviedla, že odevy nie sú odpadom, ak sú použiteľné na ďalšie odievanie a sú vyvážané za účelom predaja (zisku). V tomto zmysle aj informovala EK, že „keď použité oblečenie niekto odovzdá do zberu charitatívnej banky s úmyslom, že má byť použité na pôvodne zamýšľaný účel ako oblečenie, potom nepodlieha definícií odpadu v zmysle uvedenej smernice“. Naopak, použité textílie odovzdané na iný účel (na čistenie alebo na vlákna) už podliehajú definícií odpadu. Kľúčovým problémom sa zdá byť, či textílie sú darované v presvedčení, že majú byť znovu použité. Zmätok nastáva aj kvôli nezhodám medzi environmentálnymi agentúrami rôznych krajín.

Podobne príklady by sme našli napr. pri tzv. vedľajších energetických produktoch alebo časti stavebných odpadov (napr. výkopovej zemine). Je potom trochu paradoxné, že už smernica 2008/98/ES zaviedla nové pojmy ako vedľajší produkt či stav konca odpadu (End of waste), ktoré sme ešte stále nedokázali poriadne implementovať do slovenskej legislatívy. A čo viac – EK musela v júni 2012 vydať spomínané vysvetlivky, čo ktorým pojmom myslela, nakoľko ani v ostatných krajinách EU27 odborná verejnosť príliš tieto termíny neprijala a nepochopila. Okrem toho sú postupy pre koniec odpadu typu železný šrot či odpadový papier tak zložité, že vyvolávajú v odbornej verejnosti odmietavé stanoviska pre ich komplikovanosť a nerealizovateľnosť v praxi. O búrlivej reakcii pri stanovení EoW pre bioodpady sme písali napríklad tu: http://biom.cz/cz/odborne-clanky/end-of-waste-kriteria-pre-bioodpady.

Spojené štáty majú vlastnú definíciu odpadu, podobne aj Japonsko či ďalšie rozvinuté ázijské či juhoamerické krajiny, ktoré sa od tej Unijnej dosť líšia. Napr. Zero Waste America definuje odpad ako „Zdroj (resource), ktorý nie je bezpečne recyklovateľný späť do životného prostredia alebo na trh“. Toto znenie považujeme za inteligentné vyjadrenie základnej myšlienky, ktorá môže byť ďalej rozvinutá v zmysle europskych pojmových zvyklosti (zneškodniť/zhodnotiť): „Odpadom je akákoľvek vec alebo materiál, predtým ako bola bezpečne uložená alebo opätovne využitá za dodržania legislatívnych podmienok.“

 

Ekonomická definícia odpadu

Okrem predchádzajúcej odbornej definície pojmu odpad, ktorá je základom waste managementu v celej EU27, sa oveľa menej pracuje s ekonomickou definíciou pojmu odpad. Paradoxne aj napriek tomu, že celé odpadové hospodárstvo je s ekonomikou úzko späté a prepojené. To, že ekonomický aspekt odpadového hospodárstva nie je v hierarchii nakladania s odpadmi vôbec zohľadnený, je podľa nášho názoru hlavnou príčinou doterajších problémov.

Jedna z mála ekonomických definícií na webe znie: „Odpadom je látka, pre ktorú neexistuje žiadny ekonomicky prijateľný spôsob získania druhotných surovín alebo energie z nej“. Podobne aj (Review of the Protection of the Environment Operations Act, Sydney 2003) uvádza nasledujúcu ekonomickú definíciu: „Odpad je definovaný ako produkt so zápornou hodnotou.

Ale v spomínanom výklade pojmov a definície EK k Smernici 2008/98/ES sa v článku 1.1.2.1 – „Key term discard“ uvádza nasledovne:

  • Zbaviť sa možno veci, ktorá má kladnú, neutrálnu alebo zápornú trhovú hodnotu.
  • Z hľadiska definície odpadu nie je rozdiel či je odpad predaný alebo nie.

Už z týchto rozdielnych definícií je zrejmé, že na jednu a tú istú vec môžeme mať dva odlišné pohľady. Napr. vyradený kotol na uhlie z rodinného domu je pre majiteľa ODPADOM, ktorého likvidácia ho bude stáť nejaké peniaze. Ale v okamihu EKONOMICKÉHO pohľadu na tento starý kotol sa náklady zmenia na výnosy pri odvoze do výkupne šrotu.

Tento pohľad platí pre absolútnu väčšinu tzv. „druhotných surovín“, t.j. odpadov, ktoré majú kladnú ekonomickú hodnotu. Na rozdiel od odpadárskej definície tak z ekonomického pohľadu odpadom vlastne nie sú. Až v poslednej dobe sme svedkami kostrbatého definovania pojmov ako End of Waste či By-Product.

 

Aj keď pre Slovensko, ako člena EU27 je definícia odpadu v smernici 2008/98/EC záväzná, nesmieme ju chápať ako absolútnu a jedinú správnu verziu = „vytesanú do žulových dosiek“. Európa nie je pupok sveta, krásne to začiatkom júna t.r. vyjadril čínsky denník Žen-min ž'-pao, ktorý reagoval na uvalenie cla na čínske solárne výrobky dovážané do EU: „Európa si asi neuvedomuje, že jej globálna moc mizne. Upadajúca Európa musí pochopiť, že sa už ďalej nemôže vyvyšovať nad ostatné krajiny sveta. Časy sa menia, veľmoci rastú aj padajú. A napriek tomu sa stále nezmenilo hlboko zakorenené naduté správanie istých Európanov...“ Aj v tomto kontexte by sme preto mali viac sledovať návrhy a skúsenosti ostatných krajín sveta a neupierať sa dogmaticky na to, čo sa upečie v EK a odhlasuje v EP. Diera do neba neleží rovno nad Bruselom!

 

Poznámka redakce: Při striktním dodržování evropské definice odpadu by pod hlavičkou odpadového hospodářství měly fungovat všechny bazary (s výjimkou těch, které vykupují výhradně kradené zboží), starožitníci a antikvariáty. A také zlatníci, kteří vykupují zlato, stříbro atd.

A aby to nebylo tak jednoduché, tady se nám mísí zboží a odpad. Vysvětlím: Představte, že jste zdědili zlatý šperk (ale může to být i třeba obraz nebo kniha). Situace1: Máte k němu citový vztah, ale jste v tíživé ekonomické a nezbývá vám než jej nabídnout k prodeji. Potom bude mít šperk jasně charakter výrobku. Situace 2: Nelíbí se vám, a proto se jej chcete zbavit. A najednou by měl být vykoupen a veden v evidenci jako odpad. Tatáž věc, stejný prodávající i kupující, jednou zboží, podruhé odpad.

Není to celé postavené na hlavu?

 

Zdroj: Odpadové fórum 9/2013

Autor: Ing. Marek Hrabčák (Geosofting, s. r. o., m.hrabcak61@gmail.com)